Dvojstranový dokument sa týka spoločností Google, Anthropic, Meta, OpenAI, xAI a Nvidia. Požaduje technické kontroly, interné monitorovacie tímy, externých audítorov a výbory na úrovni predstavenstva, nestanovuje však žiadne právne sankcie ani povinnosť zverejňovať informácie.

Prečo na tom záleží

Úradník zodpovedný za reguláciu, ktorý posudzuje, či dohoda zapĺňa medzeru v regulácii, musí oddeliť kontroly, ktoré dohoda menuje, od právomocí, ktoré jej chýbajú. Firmy sľubujú štruktúru preverovania; nepristupujú na režim vládnych inšpekcií ani na vymáhateľný štandard.

Dohoda s názvom White House Accord on Super Intelligence: Joint Commitment on Frontier Responsibilities (Dohoda Bieleho domu o superinteligencii: spoločný záväzok zodpovednosti na špičke vývoja) uvádza, že firmy majú vyvíjať technológie bezpečne a zabezpečiť, aby sa pokročilé systémy správali podľa zámeru. Osobitne sa venuje nezamýšľanému hackovaniu alebo prístupu k technickým systémom. Túto obavu vyostrili nedávne odhalenia o agentoch, ktorí konali nad rámec zadaných úloh.

Prezident Donald Trump označil dokument za „takmer ako ústavu“ a povedal, že je morálne záväzný. Takýto opis je politický, nie právny. Podpísaný text nedefinuje regulátora, sankciu, harmonogram podávania správ ani spoločnú metódu výberu audítorov. Trump popri tom navrhol dozornú radu s približne desiatimi členmi, podľa agentúry Reuters však nevymenoval jej členov ani neurčil jej právomoci.

Štyri úrovne dohody napriek tomu opisujú zrozumiteľný reťazec riadenia. Produktové tímy najprv uplatňujú technické kontroly. Vyhradená interná skupina sleduje, či tieto kontroly fungujú. Externí audítori potom systémy posúdia a výbor predstavenstva preskúma zistenia. Takéto usporiadanie môže vytvoriť záznamy, ktoré využijú členovia predstavenstva a investori, aj keď vláda ich zverejnenie vynútiť nemôže.

Hlavnou slabinou je chýbajúce pravidlo o zverejňovaní. Audit, ktorý zostane medzi firmou, ňou vybraným posudzovateľom a jej predstavenstvom, môže zlepšiť interné rozhodovanie. Zákazníkom, výskumníkom ani zákonodarcom však nedá dôkaz, že všetci signatári uplatnili rovnaký štandard. Dohoda takisto ponecháva výklad pojmov ako „špička vývoja“ a „nezávislý“ na budúcej praxi.

Nezávislé spravodajstvo zaraďuje záväzok do širšej preferencie Bieleho domu pre samoreguláciu odvetvia. Reuters potvrdil signatárov aj stretnutie a zároveň informoval, že obavy verejnosti o bezpečnosť AI rastú. Administratíva súčasne vydala exekutívny príkaz, ktorý federálnym úradom nariaďuje v materiáloch mimo zákonných textov nahradiť pojem „artificial intelligence“ (umelá inteligencia) pojmom „super intelligence“ (superinteligencia). Tento príkaz mení jazyk vlády; zo súkromnej dohody však zákon nerobí.

Politický tlak sa dá zmerať. Prieskum Reuters/Ipsos zverejnený v súvislosti so stretnutím zistil, že 73 % respondentov si myslí, že AI spoločnosti nerobia dosť na zvládanie rizík, a 55 % podporuje spomalenie vývoja. Dobrovoľná dohoda môže odpovedať na výzvy k viditeľnému konaniu, jej dôveryhodnosť však bude závisieť od dôkazov, ktoré si verejnosť môže overiť.

Praktickým testom bude, či signatári zverejnia kritériá pre audítorov, podstatné zistenia a nápravné opatrenia. Bez týchto podrobností je dohoda spoločnou osnovou pre riadenie firiem. Nie je to spoločné minimum bezpečnosti.

Dokument uvádza, že účastníci sa budú naďalej stretávať a svoj prístup spresňovať. Tieto stretnutia a prípadné verejné správy z auditov, ktoré budú nasledovať, sú ďalšími ohlásenými krokmi, podľa ktorých bude možné záväzok posúdiť.

Overenie

Rozdiel odhalilo ročné vyšetrovanie organizácie Lighthouse Reports a jej európskych mediálnych partnerov, zamerané na zverejňovanie údajov o spotrebe energie a vody. Ukazuje, že zákonný systém vykazovania môže existovať bez toho, aby verejnosti poskytol úplný zoznam zariadení alebo použiteľné environmentálne údaje.

Prečo na tom záleží

Urbanista, ktorý rozhoduje, či sieť unesie bytovú výstavbu, priemysel aj nové AI zariadenie, potrebuje skutočné záznamy o spotrebe, nie odhad z neúplného registra. Chýbajúce lokality znižujú spoľahlivosť regionálneho plánovania aj verejného porovnávania.

Pravidlá EÚ vyžadujú, aby dátové centrá s inštalovanou výpočtovou kapacitou aspoň 500 kilowattov vykazovali ukazovatele spotreby energie a vody. Holandská podniková agentúra RVO (Netherlands Enterprise Agency) uvádza, že vlastníci musia podávať správy každý rok, a pripúšťa, že kvalitu a úplnosť európskeho súboru údajov treba zlepšiť.

Reportéri Lighthouse podali vo všetkých 27 členských štátoch EÚ žiadosti o informácie o ukazovateľoch zbieraných podľa smernice o energetickej efektívnosti. Desať krajín odpovedalo, že vlastné údaje za jednotlivé zariadenia nemá. Ďalšia skupina štátov tvrdila, že zadržanie údajov odôvodňuje obchodné tajomstvo, a Európska komisia odmietla zverejniť úplné údaje, z ktorých zostavuje súhrnné štatistiky.

Holandské čísla ukazujú praktický dôsledok. Holandské združenie dátových centier (Dutch Datacenter Association) napočítalo ku koncu roka 2025 celkovo 186 komerčných zariadení, na ktoré sa povinnosť vzťahuje, zatiaľ čo zverejnené údaje RVO pokrývali 104. Portál NL Times informoval, že verejné údaje o spotrebe elektriny boli dostupné za 44 lokalít a o spotrebe vody za 47 – v oboch prípadoch menej než za štvrtinu lokalít, ktoré napočítalo odvetvie.

Medzera vo vykazovaní nedokazuje, že každý chýbajúci prevádzkovateľ porušil zákon. Oba zoznamy môžu používať odlišné definície, záznamy o vlastníctve alebo rozhodujúce dátumy a RVO denníku Trouw povedala, že má ďalšie informácie, ktoré neposkytla. Nesúlad je však taký veľký, že verejný obraz agentúry nemožno považovať za úplný súpis.

Už samotná táto neistota je problémom pre reguláciu: úradníci nedokážu ľahko rozlíšiť, či ide o nevykazovanie, alebo o rozdiely v klasifikácii.

Na rozsahu záleží, pretože holandské dátové centrá v roku 2024 spotrebovali 5,1 miliardy kilowatthodín elektriny, uvádza portál NL Times s odvolaním na holandský štatistický úrad (Statistics Netherlands). Bolo to 4,6 % celoštátnej spotreby elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy TenneT predpokladá do roku 2030 oveľa väčší podiel, pričom firmy a projekty bytovej výstavby už teraz čakajú na pripojenie.

Európska komisia tvrdí, že pri rozširovaní výpočtovej kapacity v Európe je transparentnosť nevyhnutná. V septembri navrhla spoločný systém hodnotenia a pripravuje minimálne výkonnostné normy, pričom legislatívny návrh plánuje na druhý štvrťrok 2027. Hodnotenie však dokáže porovnať len zariadenia, ktoré sa v systéme objavia a vykazujú porovnateľné údaje.

Lighthouse predložil spor Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru (Aarhus Convention Compliance Committee). Argumentuje, že právo na informácie o životnom prostredí prevažuje nad plošným obchodným tajomstvom. Týmto podaním sa z vyšetrovania stáva test povinností EÚ v oblasti zverejňovania, nie iba žiadosť o dobrovoľné vykazovanie firiem.

Ďalším formálnym krokom bude odpoveď výboru a plánovaný návrh Komisie z roku 2027. Oba ukážu, či európsky systém transparentnosti dátových centier získa nástroje na vymáhanie, alebo zostane neúplnou databázou s verejným prehľadovým panelom.

Overenie