„Nebudeme financovať svoje podnikanie na trhu s nezabezpečenými dlhopismi pri súčasných výnosoch, a ani to nepotrebujeme,“ povedal analytikom generálny riaditeľ spoločnosti CoreWeave Michael Intrator na výsledkovom hovore firmy 10. novembra. Podľa správy TechCrunch o hovore sa výnosy niektorých dlhopisov spoločnosti v októbri vyšplhali nad 15 %. CoreWeave prenajíma výpočtový výkon pre AI. Wall Street jej výsledky prijala dobre, no investori do jej dlhopisov boli podľa TechCrunch oveľa zdržanlivejší.

O dva dni neskôr Európska centrálna banka zverejnila krátku štúdiu, ktorá opisuje celkom iný kút trhu. V rámčeku vo svojom Economic Bulletin päť ekonómov ECB (Irene Ferrari, Sofia Gori, Johannes Groß, Fabian Schupp a Sigurd Steffensen) uvádza, že európske spoločnosti, ktoré hovoria o AI konkrétne, sú odmeňované dvakrát: v cene akcií aj v cene dlhu. Práve rozdiel medzi týmito dvoma obrazmi je jadrom príbehu.

Čo ECB merala

Autori čítali prepisy výsledkových hovorov spoločností z indexu STOXX Europe 600 štvrťrok po štvrťroku od prvého štvrťroka 2017 do druhého štvrťroka 2026. Spoločnosť sa v danom štvrťroku považuje za vystavenú AI, keď jej vedenie spája AI s infraštruktúrou, s vývojom produktov alebo so zlepšením podnikových procesov a produktivity. Rámček uvádza, že klasifikáciu urobil jazykový model so zadaním, ktoré vylučuje nejasné vyjadrenia nespojené s výkonnosťou, ako ochranu pred tým, čo autori nazývajú „AI washing“. Zadanie a metódu opisuje pracovný dokument (working paper) Ferrariovej a kolegov, ktorý je zatiaľ len návrhom (mimeo), takže samotné meradlo ešte nebolo zverejnené tak, aby ho mohli preskúšať aj iní.

Z hovorov, ktoré AI spomínajú, 75 % hovorí o produktových inováciách alebo raste z produktu rozšíreného o AI a 50 % rozoberá zvýšenie produktivity; niektoré spomínajú obe. Podiel závisí od sektora. Technologické firmy hovorili o produktoch s AI už v roku 2017, kým firmy v iných sektoroch začali o zvýšení produktivity hovoriť až po uvedení ChatGPT koncom roka 2022.

Dve prémie

Prvý výsledok sa týka akcií. V panelovej regresii, ktorá porovnáva firmy vystavené AI s nevystavenými firmami v tom istom sektore a štvrťroku a zohľadňuje prekvapenia vo výsledkoch a vlastnosti firiem, dosahujú vystavené firmy o približne 1,3 percentuálneho bodu vyššiu výnosnosť za štvrťrok. Autori tvrdia, že prémia nie je len odrazom rastu technologických akcií: po vylúčení sektora informačných technológií zostáva podobne veľká a štatisticky významná a identifikujú ju porovnaním tej istej firmy v štvrťrokoch s konkrétnym zverejnením o AI a bez neho. Vystavené firmy sa tiež obchodujú pri vyšších pomeroch ceny a zisku, čo rámček vykladá ako znak toho, že veľká časť ich hodnoty spočíva v zárobkoch očakávaných ďaleko v budúcnosti.

Druhý výsledok sa týka dlhopisov. Z kvartálnych rozpätí upravených o opcie pri eurových dlhopisoch nefinančných firiem v rokoch 2019 až 2026 autori zistili, že vystavenosť sprevádza približne o 5 bázických bodov užšie rozpätia, čo nazývajú „skromnou, ale pevnou väzbou“. Vystavené firmy tiež vydávajú väčší podiel dlhopisov, ktoré dospievajú o viac než desať rokov, čo by za bežných okolností stálo viac, nie menej. Rámček tu dopĺňa detail: ani jeden z troch typov vystavenosti (produkt, produktivita, infraštruktúra) sám o sebe užšie rozpätia nepredpovedá. Kupujúci dlhopisov podľa záveru oceňujú celkové zapojenie do AI, nie konkrétne použitie.

Oba výsledky sú len súvislosti. Rámček výslovne uvádza, že z teoretického hľadiska nie je jasné, či AI financovanie firme zlacňuje, alebo predražuje. Zavedenie AI môže zvýšiť očakávané peňažné toky, no zároveň si zvyčajne vyžaduje vysoké výdavky na nehmotný majetok, ktorý je slabým zabezpečením. Údaje ukazujú, ktorý z týchto účinkov na trhu zatiaľ prevážil, nie že ho spôsobila AI.

Výnimka vnútri rámčeka

Poznámka pod čiarou v tom istom texte ukazuje opačným smerom. Americké veľké technologické firmy (hyperscalers), ktoré financujú výstavbu AI na európskom trhu podnikových dlhopisov, síce vydávajú dlhopisy s dlhšou splatnosťou, no ich rozpätia sú vyššie než u ich rovesníkov, nie nižšie. Poznámka vychádza z predchádzajúcej analýzy ECB a uvádza, že investori zrejme požadujú rizikovú prémiu za neistotu okolo investícií týchto firiem do AI.

To je obraz CoreWeave vo väčšej mierke. TechCrunch uvádza, že CoreWeave očakáva v nasledujúcich troch mesiacoch približne 9 miliárd dolárov vopred zaplatených záloh a vkladov od zákazníkov a spolieha na krátkodobé zmluvy, vďaka ktorým si môže pýtať vyššie ceny, hoci veritelia podľa správy dávajú väčšiu váhu dlhším zmluvám, pretože cenia predvídateľný peňažný tok. Tam, kde spoločnosť tvrdí, že AI zlepší jej produkty, trhy jej to zatiaľ platia. Tam, kde si musí na stavbu strojov vo veľkom požičiavať, si naopak pýtajú poplatok.

Na čom prémia stojí

Autori na záver varujú. Súvislosť podľa nich „stojí na očakávaniach o výnosoch technológie“ a ak tieto očakávania sklamú, „ocenenia a rozpätia by sa mohli nanovo oceniť náhle a naširoko“, a to ďaleko za hranicami firiem, ktoré investičný cyklus ženú. Vyzývajú na ďalšiu prácu o možnom rozsahu takého prehodnotenia.

Dôkazy o výnosoch v praxi sú zatiaľ slabé. Bank of England vo svojej novembrovej Monetary Policy Report uvádza, že oslovené firmy odhadujú, že AI zvýšila ich produktivitu za posledné tri roky približne o 0,5 %, čo banka prepočítava na 0,1 až 0,2 percentuálneho bodu ročného rastu produktivity od začiatku roka 2024. Tie isté firmy hlásia takmer nulový vplyv na celkovú zamestnanosť. Banka zisťuje, že doterajší príspevok AI k rastu v Spojenom kráľovstve pochádza z budovania a zavádzania technológie, nie z prínosov vo firmách, ktoré ju používajú. Firmy očakávajú oveľa viac, približne 0,9 percentuálneho bodu ročne v nasledujúcich troch rokoch; banka to považuje za rizikový scenár na lepšiu stranu s veľkou neistotou.

Dve prémie ECB teda merajú, čím podľa investorov hovorenie firmy o AI skutočne bude. Spoločnosť, ktorej manažéri dokážu pred analytikmi pomenovať produkt alebo úsporu, je zatiaľ lacnejším dlžníkom a drahšou akciou. Rámček nehovorí, či sa rozprávanie naplní. Hovorí, čo sa stane s týmito cenami, ak nie.

Použité zdroje

  • Bank of England (2026). Monetary Policy Report, November 2026. bankofengland.co.uk
  • Bellan, R. (2026). CoreWeave turns to customer prepayments, shorter contracts to fund AI growth. TechCrunch, 11 November. techcrunch.com
  • Ferrari, I., Gori, S., Groß, J., Schupp, F., & Steffensen, S. (2026). Artificial intelligence and European firms: the cost of market-based financing. ECB Economic Bulletin, Issue 7/2026. ecb.europa.eu